Obecný úrad Vojčice
P.O. Hviezdoslava 408
076 22 Vojčice
tel.: +421 56 676 11 38
e-mail:
referent1@obecvojcice.sk
Vojčice boli osídlené už na sklonku mladšej doby kamennej. Územie s názvom Tábor vtedy osídlil ľud, ktorý bol nositeľom polgárskej kultúry. Vyznačovala sa maľovanou keramikou, ženskou plastikou a výrobkami z obsidiánu a rohovca.
Najstaršou písomnou zmienkou o Vojčiciach je listina kráľa Ondreja II. z roku 1217, podľa ktorej gróf Peter Odovzdal svojmu vazalovi Bartolomejovi časť obce. AJ písomný prameň z roku 1219 spomína vo Vojčiciach majetok šľachtica Kozmu. Kráľ Ladislav IV. vydal v roku 1284 listinu, v ktorej uvádza, že zeman Mortun má zaplatiť peňažnú pokutu Ivankovi, synovi Ivanchina z Vojčíc, čim potvrdzuje už existenciu Vojčíc ako obce.
Názov obce sa postupným vývojom menil. V 13. a 14. storočí sa Vojčice nazývali Weyche, v 15. a 16. storočí Weche. Súčasný názov obce sa používa od roku 1773 (Wojczicze). Názov je pravdepodobne odvodený od mena Vojča, prípadne Vojtech. Vznikol ešte pred 11. storočím, teda pred vytvorením štátu uhorských Arpádovcov.
Prameň z roku 1325 uvádza, že Vojčice boli majetkom zemanov Mikuláša a Imricha Dončov. Spor zemanov Gregora, syna Panka, so šľachticom Viliamom Druhethom, majiteľom trebišovského panstva, o majetky v obci Vojčice dokumentuje listina z roku 1328.
Písomné pramene potvrdzujú, že už v roku 1380 Vojčice patrili k panstvu Trebišov. V roku 1387 ich získal donáciou kráľovnej Márie a kráľa Žigmunda Peter Perényi. Obec tak zostala súčasťou hradného panstva Trebišov aj v 15. a 16. storočí. Koncom 16. storočia, za Juraja Drugetha, platila celá sedliacka usadlosť rentu 127 denárov ročne a naturálne dávky na Juraja, na Michala a na Vianoce. V rokoch 1678-1766 sa Vojčice dostali do majetkovej držby mníšskeho rádu trebišovských paulínov.
Demografický vývoj Vojčíc potvrdzujú údaje z rokov 1787 (65 domov a 579 obyvateľov) a 1828 (98 domov a 783 obyvateľov). Od 18. storočia mala obec poštu.
V 19. storočí vlastnili prevažnú časť majetkov v obci Čákyovci a Forgáchovci, v 20. storočí Andrássyovci.
Po skončení protihabsburských povstaní boli Vojčice z dvoch tretín opustené. Obyvateľstvo ušlo pred plienením cisárskych žoldnierov a kurucov. Správa z roku 1715 udáva, že Vojčice mali len 20 opustených a 6 obývaných domácností. Výrazný vplyv na doosídlenie Vojčíc mala ruthénska a slovenská kolonizácia. Táto migračná vlna spôsobila, že v roku 1787 mali Vojčice už 579 obyvateľov, ktorí žili v 65 obydliach. Z ďalších dostupných údajov vyplýva, že v roku 1828 žilo v obci v 98 domoch 783 obyvateľov. Z tohto počtu bolo 40 rodín sedliackych, 56 želiarskych a 3 podželiarske.
Obec postihli aj dve tragické udalosti, a to morová epidémia v roku 1663 a cholera 1831. Obyvatelia obce sa zúčastnili aj Východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831.
Počas veľkej vysťahovaleckej vlny v rokoch 1871-1901 sa z Trebišova, Sečoviec, Vojčíc a Parchovan vysťahovalo 5278 osôb. AJ prvá svetová vojna tragicky zasiahla do vývoja obce. Po vzniku ČSR boli Vojčice poľnohospodárskou obcou, v ktorej sídlil notársky úrad. Do roku 1928 patrili do okresu Sečovce, v rokoch 1929-1945 boli začlenené do okresu Trebišov.
Poľnohospodársky ráz obce sa nezmenil ani v období Slovenského štátu a druhej svetovej vojny. V jej priebehu viacerí občania vstúpili do Prvého československého armádneho zboru. V obci pôsobil ilegálny národný výbor, ktorý bezprostredne po prechode frontu prevzal správu obce. Červená armáda vstúpila do obce 30. novembra 1944.
V roku 1945 bola vojna nenávratne preč. Značný rozsah vojnových škôd na obytných i verejných budovách, komunikáciách, mostoch, živom i mŕtvom inventári, ktoré spôsobili jednotky oboch bojujúcich armád, bolo nevyhnutné odstraňovať. Prechod na mierový život bol však veľmi zložitý. Hlavným problémom bol nedostatok ťažnej sily. V obci sa vyskytol aj mor ošípaných a prašivka koní. Kolektivizácia poľnohospodárstva, vyhlásená na IX. zjazde KSČ v roku 1949, bola veľmi konfliktným procesom v živote obce. Kronika JRD vo Vojčiciach píše o tom, „akou veľkou psychologickou premenou museli prejsť vojčickí gazdovia, kým sa „dobrovoľne“ nezriekli svojich rozdrobených kúskov zeme.“ V roku 1959 sa celý proces zavŕšil a JRD sa stalo celoobecným. Družstvo napredovalo so striedajúcimi úspechmi aj neúspechmi. Rovnako napredoval aj život v obci. Spoločenský zlom v novembri 1989 ukončil v Československu vyše štyridsať rokov trvajúce obdobie vlády jednej politickej strany. K tomuto vývoju neboli ľahostajní ani Vojčičania, ale každodenný život sa nemohol zastaviť.
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
30
|
1 |
2
|
3 | 4 | 5 | 6 |
7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 |
14
|
15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
28
|
29 | 30 |
31
|
1 | 2 | 3 |
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
30 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 |
14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
28 | 29 | 30 | 31 | 1 | 2 | 3 |